OSINA – DOKÁŽE NAPÁCHAŤ VEĽKÉ ŠKODY
Osina je ostrý, štetinovitý obal semena niektorých tráv a obilnín. Kto by povedal, že niečo tak malé dokáže napáchať tak veľké škody?
Vďaka svojej štruktúre (mikroskopické protiháčiky) sa osina veľmi ľahko zachytí v srsti psa. Keď sa zapichne do kože, každým pohybom zvieraťa putuje hlbšie a hlbšie do tela.
Najčastejšie postihnuté miesta:
- uši – pes často trasie hlavou;
- labky – neustále olizovanie miesta vpichu, opuch;
- oči – žmúrenie, slzenie, začervenanie, výtok;
- nos – osina môže byť vdýchnutá až do pľúc, pes prudko „kýcha“;
- papuľa – môže sa zapichnúť do ďasna, jazyka či hrdla.
Osina dokáže putovať pod kožou pomerne rýchlo. Telo na ňu reaguje zápalom, čo môže viesť k vzniku abscesu (nahromadeného hnisu). Ten môže neskôr „prasknúť“ a vytvoriť fistulu – malý otvor, z ktorého vyteká hnis. Majitelia si to často mýlia so „zápalom kože“ alebo „uhryznutím“.V nose môže osina okrem kýchania spôsobiť aj krvavý výtok. V oku je osina urgentný stav – môže poškodiť rohovku, spôsobiť vred a ohroziť zrak psa.
Nie vždy je jednoduché určiť, či problém spôsobuje práve osina. V niektorých prípadoch sa našla až ďaleko od pôvodného miesta vpichu.Ak je osina zapichnutá hlboko (alebo sa nachádza na citlivých miestach, napríklad v zvukovode), nikdy sa ju nesnažte vytiahnuť svojpomocne. Čo najskôr navštívte veterinára.
Jedinou prevenciou je vyhýbať sa miestam s výskytom osín (čo je často náročné až nemožné) a dôkladná kontrola celého tela psa po každom venčení.
Najrizikovejšie obdobie je jún – september, keď sú osiny suché a najľahšie sa rozpadajú.
Vyššie riziko majú psy s dlhšou srsťou – najmä v oblasti labiek, podpazušia, slabín a za ušami.
